Nebo, kde môžem vyletieť stále, opustiť kurín špinavej zeme, to miesto ľúbim nadsvetím zveme, vítame Vás nekonečné diale. Nezdolný obor naše sny nesie, na pleciach nebeskú klenbu drží, za vzburu dostal ťažký trest boží, pod váhou túžob poklesnúť nesmie. Humánny prvý stál proti krvi, vlastného brata odsúdil v muky, ten druhý krátko uvoľnil ruky, oklamal za […]

Raňajší úsvit mesiaca sníma márnosti závoj, tŕním sa človek kymáca, aby zas žal osud svoj. V krajine večnej temnoty kosím čierne obilie, ovíňajú ma mrákoty tam kde mudrc zošalie. Severák ohýba klasy, kosisko prsty drví, zima mi v nich život hasí, nepoznám farbu krvi. Mrak ľudí v smútku blúdiacich, čo ma vedie na scestie, čiernym blenom plní kalich, pripíjam si na […]