Myšlienky k svetu

Nebo, kde môžem vyletieť stále,
opustiť kurín špinavej zeme,
to miesto ľúbim nadsvetím zveme,
vítame Vás nekonečné diale.

Nezdolný obor naše sny nesie,
na pleciach nebeskú klenbu drží,
za vzburu dostal ťažký trest boží,
pod váhou túžob poklesnúť nesmie.

Humánny prvý stál proti krvi,
vlastného brata odsúdil v muky,
ten druhý krátko uvoľnil ruky,
oklamal za čas, čo draka zdrví.

Ja som dnes ruksak obrazov zobral,
len mojich malých utópii trochu,
presunúť domov na novú plochu,
pod ťažobou padol, nie som horal.

Neľahké znášať vlastný drobný svet,
vzduch sa zdá jemný, no keď je ho moc,
tak tlačí všetkých, každý deň či noc,
učí odkladať svoj nádeje kvet.

Nepustiť ťarchu druhých ľudí dúfaní,
nato sú nám aj dnes potrební Titáni.