Myšlienky k svetu

Raňajší úsvit mesiaca
sníma márnosti závoj,
tŕním sa človek kymáca,
aby zas žal osud svoj.

V krajine večnej temnoty
kosím čierne obilie,
ovíňajú ma mrákoty
tam kde mudrc zošalie.

Severák ohýba klasy,
kosisko prsty drví,
zima mi v nich život hasí,
nepoznám farbu krvi.

Mrak ľudí v smútku blúdiacich,
čo ma vedie na scestie,
čiernym blenom plní kalich,
pripíjam si na šťastie.

Smrtka mi rekviem hudie,
ukazuje na kostry,
nevidím úškľabky hadie,
ctím vás bratia i sestry.

Dunia neživé šepoty,
na hroboch suché ľalie,
v krajine večnej temnoty
kosím čierne obilie.