Pod duchovným bojom nemyslím nič tajomno mysticky temné, čo sa dosahuje v ťažkých modlitbách či vyháňaním démonov ako z filmu či komiksu Constantine. Myslím tým niečo praktické, každodenné a to čo sa týka všetkých ľudí, či už sú veriaci alebo neveriaci.
Týka sa dobra a zla. Človek nemusí ani veriť v Boha, či metafyziku, na presah do našich životov stačia aj idey dobra a zla, či ich počiatok je mimo človeka alebo v človeku, zasahujú nás tu a teraz. Niektoré myšlienky, ktoré treba poznať by som zhrnul do bodov:
1. Duchovný boj je realita. Keby človek žil na opustenom ostrove, tak by mu stačilo vlastné odhodlanie za čistotou srdca a za pravdou a žil by v mieri. Na opustenom ostrove môže byť hocikto svätcom, nemá sa s kým pohádať. V spoločnosti nám dobré úmysly nestačia. Koľko zranení aj v blízkych vzťahov vzniklo, keď si jeden myslel, že mu stačí byť úprimný, pravdivý a mať čisté, dobré srdce a s takým postojom pristupoval k druhému. Nuž veľakrát to nestačí kvôli tomu, že sme v duchovnom boji, čistota srdca nestačí, treba mať múdrosť, treba chápať, čo sa deje, že duchovný boj je fakt, či chceme alebo nechceme a treba sa chrániť pred zlom. Toto uvedomenie samotné nás dokáže ochrániť, veď keď človek očakáva, že dostane naložené hejtu, tak nejak sa už dopredu proti tomu obrní a nedotkne sa ho to moc.
2. Duchovný boj prebieha prostredníctvom ľudí. Nie je to nič tajomné, nočné, mystické. Idea posmechu, opovrhovania… nás zasahuje prostredníctvom ľudí. Ľudia sú nositeľom duchovného boja, útočníkmi, no tie myšlienky sú nad nimi. Či už veríte v Boha a pôvod zla je v diablovi alebo ste neveriaci a myslíte si, že človek sa rodí ako tabula rasa a zlo pochádza zo spoločnosti, tak spoločný bod je, že zlo pochádza zvonka, tá idea, a nie je jedno s človekom z ktorého vychádza. Toto treba rozlišovať, myšlienka zla ovláda človeka, ktorý na vás priamo či nepriamo ňou páli, ale on je len nástroj, nie samotné zlo, on to nevymyslel. Zbavením sa človeka sa boju nevyhnete, nájde si iný nástroj. Keď sa vyskytnú hádky vo vzťahoch, tak psychológia odporúča toto rozlišovať, hovoriť o svojich pocitoch ako to na nás pôsobí, čo zraňujúce hovorí daný človek namiesto zosobňovania, keď mu napríklad povieme, že on vie iba urážať.
3. Nebojuj duchovný boj na území nepriateľa. Toto intuitívne tušíme ako prirodzene logické, že keby človek chcel napríklad, aby v spoločnosti nebol rasizmus, tak by bolo až naivne nebezpečné snažiť sa presvedčiť náckov priamo na ich nejakom stretnutí. Ale územie nepriateľa môže byť aj menej zjavné, napríklad obľúbené stránky konšpirátorov, snažiť sa im vysvetliť hoaxy na ich stránkach vás môže poznačiť po tom koľko hejtu sa na vás znesie.
4. Nepoužívaj v duchovnom boji zbrane nepriateľa. Ak sa ti niekto posmieva, tak hoci rovnaká odveta môže vyzerať spravodlivo a mať akúsi logiku, že keď pocíti to isté, tak to nebude robiť, ale tak toto vôbec nefunguje. Je tu špirála zla, ak reaguješ rovnako ako ten čo na teba útočí, tak sa to bude stupňovať a bude to čoraz horšie.
5. Priama pravda nepomáha, tá ktorá osvetľuje to čo ti robí daný človek. Vysvetlenie, že šíri zlo, keď vám niečo nepekné hovorí, alebo že je poznačený niečím z minulosti, či iracionálne konšpiruje, tak to všetko hoci je to pravda nepomôže. Tušíme, že niečo pravdivé to musí byť, čo vyjde z našich úst a pomôže, ale nie všetko pravdivé je aj užitočné, niečo pravdivé to môže aj zhoršiť.
Celá debata | RSS tejto debaty